Biblia pauperum – Život sv. Jána Krstiteľa

Zdjęcie0258Ako je všeobecne známe, pod lampou býva najväčšia tma a tak aj najčastejšie nepoznáme to drahocenné, ktoré máme tak blízko.

Najvýznamnejším obrazovým motívom v kostole sv. Jána Krstiteľa sú obrazy znázorňujúce život patróna. O Jánovi Krstiteľovi toho nevieme príliš veľa. O jeho živote sa dozvedáme len z úryvkov Evanjelií. Najviac o ňom napísal evanjelista Lukáš, ale zmienky o jeho živote nájdeme aj u ostatných evanjelistov, týkajú sa však Jánovho pôsobenia v dospelosti, krstu Ježiša a Jánovej mučeníckej smrti. Jánovo zvestovanie, narodenie a opis jeho mladosti nájdeme len u evanjelistu Lukáša, ktorý ich popísal dosť podrobne. O živote svätca sa môžeme dozvedieť aj z apokryfného spisu Život sv. Jána Krstiteľa egyptského biskupa Serapiona, ktorého základ je postavený na údajoch z Evanjelií a taktiež z biblických výskumov, ale tými sa podrobnejšie zaoberať nebudeme.

Rané obdobie Jánovho života predstavujú v kostole štyri obrazy, ktoré sa nachádzajú na plafóne. Na každom z nich je napísaný úryvok z Evanjelia v latinskom jazyku.

Zvestovanie Zachariášovi

image002

„Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján.” (Lk 1,13)

Tento obraz sa nachádza najbližšie k oltáru. Vidíme na ňom zobrazený trojloďový chrám rozdelený stĺpmi. V pozadí oltár s poloblúkovým výklenkom so sochou Jahve a sedemramenným svietnikom. Prvý motív je vo Svätom Písme rozsiahlo opísaný. Tento deň plnil kňazskú službu v chráme Zachariáš, ktorý vďaka lósu, ktorý naň pripadol, mal tú česť zložiť Pánovi kadidlovú obetu. Na obraze je namaľovaná chvíľa, keď za ním prichádza archanjel Gabriel, ktorý mu zvestuje narodenie a poslanie jeho syna, sv. Jána. Zachariáš však nedokáže uveriť slovám anjela, pretože on i jeho žena sú v pokročilom veku. Archanjel Gabriel mu všetko podrobne opisuje a následne Zachariášovi vraví, že onemie až do času, pokiaľ sa celé proroctvo nenaplní. Anjel je na obraze oblečený do modro červených šiat, kňaz Zachariáš má na sebe albu a zdobený ornát a v rukách drží kadidlo. Zozadu vidieť množstvo zhromaždených, ktorí sa mo-dlili pred chrámom a boli zároveň znepokojení tým, že Zachariáš tak dlho nevychádza. Interiér svätyne je v šedých farbách, zato hlavné postavy sú zobrazené farebne.

Navštívenie sv. Alžbety

image004

„Len čo zaznel Tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.” (Lk 1,44)

Druhá scéna, maľovaná ako druhý obraz od oltára na plafóne, zobrazuje štyri postavy, Pannu Máriu a sv. Alžbetu, sv. Jozefa a Zachariáša, ako sa vítajú na prahu domu. Podľa Biblie Alžbetu navštívila len sama Mária, avšak na obraze je zobrazený aj Jozef ako starostlivý opatrovateľ rodiny. Rodičia sv. Jána bývali v mestečku Aim Karin asi 7 km na západ od Jeruzalema, v pozadí sú zobrazené dva vysoké horské štíty. Ženy majú prikryté hlavy bielou látkou, sv. Alžbeta je oblečená do zelených šiat a červeného plášťa a Panna Mária do modrých šiat a zlatého plášťa. Muži sú zobrazení ako starci so sivými vlasmi a bradami, taktiež oblečení do dlhých šiat a plášťov. Sv. Jozef má biele šaty a zlatý plášť, Zachariáš šaty červené a biely plášť. Túto biblickú scénu sv. Lukáš už neopisuje tak rozsiahlo ako prvú, zato v jej opise nachádzame nepochybne najkrajší novozákonný chválospev – tzv. Magnifikát, – ktorý vychádza zo starozákonných žalmov a proroctiev a je poďakovaním Bohu za naplnenie jeho prisľúbení. Zároveň časť Alžbetinho pozdravu sa stala súčasťou modlitby Zdravas, Mária: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.” Sviatok navštívenia zaviedol v roku 1263 generálny predstavený rehole františkánov, a v katolíckej cirkvi sa oficiálne slávi od roku 1441 na základe uznesenia na koncile v Bazileji.

Narodenie

image006

„Ako ho chce nazvať, Ján sa bude volať.” (Lk 1,62-63)

Na obraze, ktorý sa nachádza už v druhej časti kostola, bližšie k chóru, je znázornené narodenie a obrezanie Jána Krstiteľa. Obraz je podelený na dve časti. V hornej časti je na lôžku s baldachýnom znázornená sv. Alžbeta, ktorú obsluhuje žena a podáva jej jedlo. Vedľa lôžka sedí na stoličke Zachariáš s tabuľkou, na ktorú píše meno svojho syna: „Ján sa bude volať.” Meno Ján znamená „Dar od Boha, Boh je milosrdný.” Týmto sa naplnilo celé proroctvo archanjela Gabriela a Zachariáš opäť prehovoril. V Biblii u Lukáša je zaznamenaný jeho chválospev známy ako Benediktus, v ktorom nadväzuje na Gabrielovo proroctvo: „A ty, chlapče, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu.” Sv. Ján sa narodil 6 mesiacov pred narodením Ježiša a je posledným starozákonným prorokom, ktorého uznávajú i kresťania i moslimovia i v mandaizme. V dolnej časti sú namaľované tri ženy, ktoré obmývajú novorodeniatko. Je dosť pravdepodobné, že jedna zo znázornených žien môže byť Pannou Máriou.

Malý sv. Ján

image008

„Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti.” (Lk 1,80)

Posledný obraz znázorňuje mladého Jána. Nakoľko popredné udalosti zo života sv. Jána boli bohato opísané, k poslednému obrazu nachádzame v Biblii len túto jednu vetu a následne sa v Evanjeliu Lukáša už objavuje ako dospelý muž, ktorý káže nad riekou Jordán. Na obraze vidíme dieťa idúce lesným chodníkom, oblečené do krátkej tuniky. V pravej ruke drží malý hrnček, v ľavej palicu so zástavkou. Na obraze je znázornených niekoľko zvierat, neďaleko chodníka sa pasie jeleň, ktorý symbolizuje túžbu zakrstu, na druhej strane sa pasie baránok, symbol Mesiáša, ktorý hľadí na Jána. Okolo malého chlapca rastú vysoké stromy a v pozadí je namaľovaný štít, na ktorý sa šplhá kamzík. Na nebi vidieť netopiera. Podľa tradície Zachariáš bol zabitý rukami Herodesových vojakov, pretože nechcel prezradiť, kde sa nachádza dieťa spolu s matkou. Sv. Alžbeta zomrela 40 dní neskôr a podľa Života sv. Jána Krstiteľa egyptského biskupa Serapiona, keď mal sv. Ján 7 rokov. Nezávisle od zdroja informácii bol rýchlo osirotený. Čo sa s ním dialo práve 30 rokov, o tom nenájdeme v Biblii žiadnu zmienku. Ján pravdepodobne od najmladších rokov svojho života žil ako pustovník, anachoret, sám alebo v spoločnosti iných. Nedá sa tiež vylúčiť to, že sa stretol s eséncami, ktorí žili v spoločenstve pri Mŕtvom mori v Qumran. Dokonca niektorí odvážnejší ho nazývajú hippisákom spred 2000 rokov, pretože jeho život sa výrazne líšil od života a zvykov ľudí tamtých čias.

***

Úryvky zo života Jána Krstiteľa, ktoré nájdeme vo Svätom Písme, nás po opise jeho narodenia a strohom konštatovaní o jeho dorastaní prenášajú rovno do jeho dospelosti, keď začal hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Rozsah informácii však nie je rozsiahly. Najpodrobnejšie pôsobenie Jána Krstiteľa opisujú evanjelisti sv. Lukáš a sv. Ján, teda obľúbený učeník Ježiša, ktorý bol predtým učeníkom Jána Krstiteľa.

 

Jánovo kázanie

image010

„Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov” Lk 3,3

Prvý obraz predstavujúci dospelosť sv. Jána Krstiteľa sa nachádza medzi chórom a ľavým bočným oltárom oproti bočným vchodovým dverám. Sv. Ján je znázornený v centrálnej časti obrazu, ako káže. Za jeho chrbtom sa nachádza strom a pod ním zlomená haluz. Pozadie celej znázornenej scény dopĺňa hornatá krajina s vysokými vrchmi. Podľa následne uvádzanej informácie evanjelistov chodil Ján oblečený do ťavej kože a cez bedrá mal prepásaný kožený opasok. Dlhé vlasy boli symbolom zasvätenia sa Bohu. Obraz však nevidieť celý, pretože jeho ľavú časť zahaľuje novší bočný oltár.

Ján Krstiteľ hlásal predovšetkým pokánie. Vtedy prichádzal k nemu celý Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. (Mt 3, 5-6) Medzi nimi boli aj mýtnici a vojaci, ale i farizeji a saduceji, ktorých sa Ján nebál nazvať hadím plemenom. Ján začal kázať v súlade v vtedajším právom vo veku 30 rokov nad brodom v rieke Jordán neďaleko Jericha, ale spolu so svojimi učeníkmi putoval aj do Betánie a Edonu, kde taktiež učil a hlásal, že sa priblížilo Nebeské kráľovstvo.

Hlas volajúceho

image012

„Kto si? Ja som hlas volajúceho na púšti” J 1, 22-23 a Lk 3, 4-5.

Na druhom obraze, ktorý sa nachádza bližšie k hlavnému oltáru, sú zobrazení farizeji a saduceji, ktorých poslali kňazi, aby zistili, kým Ján Krstiteľ je. Na ich otázku: Kto si?, Ján odpovedá slovami proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!

Sv. Ján je zobrazený opäť v strede medzi dvoma skupinami farizejov zaodetý do ťavej kože a červeného plášťa. Pravou rukou poukazuje na seba ako na hlas volajúceho na púšti. Podobne ako v prvej scéne, aj tu pozadie tvoria stromy a lúky, nad ktorými sa v pozadí vypínajú skalnaté horské štíty.

Svedectvo o Kristovi

image014

„Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta” J 1,29

Židia dlhé roky túžobne očakávali Mesiáša, a mnohí z nich začali tajne dúfať, že ním bude práve Ján Krstiteľ. Ale Ján povedal: Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

Scéna sa odohráva neďaleko mesta Jeruzalem, ktorého múry a veže sú znázornené v pozadí obrazu. Vpredu stojí Ján otočený chrbtom, oblečený podobne ako na predchádzajúcom obraze, medzi farizejmi i svojimi učeníkmi a ukazuje rukou na prichádzajúceho Ježiša: Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu. Jánovi dvaja učeníci Ondrej a Ján uverili svedectvu Jána Krstiteľa, a následne sa pripojili k Ježišovi a stali sa jeho prvými učeníkmi. Ježiš je znázornený v modrých šatoch a červenom plášti, a prichádza k skupinke osôb okolo Jána Krstiteľa. Okolie dopĺňajú mohutné stromy.

Pokrstenie Ježiša

image016

„V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne” Mk, 1,9

Obraz sa nachádza na ľavej stene od hlavného oltára nad vchodom do zákristie. Autor obrazu namaľoval dve hlavné postavy, Ježiša prepásaného šatkou a stojaceho po členky vo vode, s prekríženými rukami na hrudi. Sv. Ján Krstiteľ drží v ľavej ruke pútnickú palicu a pravou krstí Ježiša a leje mu vodu z nádobky na hlavu. Nad Ježišovou hlavou sa otvorili nebesia a Duch Svätý v podobe holubice zostupuje na Krista. Sv. Jánovi pomáha pri krste anjel, ktorý je zobrazený na pravej strane obrazu a za nim sa nachádza strom so zlomenou haluzou a na pozadí horské štíty. Na ľavej strane nástenného obrazu sú namaľovaní Židia, ktorí sa kúpu v rieke. Pod nimi, v ľavom dolnom rohu sa nachádza erb Krakovskej akadémie.

Napomínanie Herodesa

image018

„Ján napomínal Herodesovi: Nesmieš žiť s manželkou svojho brata” Mk, 6,18

Z prírody nad riekou Jordán sa v tomto obraze prenášame do kráľovských komnát kráľa Herodesa s ozdobne maľovanými stenami. Herodes sedí na svojom vyvýšenom tróne s baldachýnom odetý do bohato zdobeného plášťa s hranostajom a modrých šiat a korunou na hlave. Pred ním stojí sv. Ján Krstiteľ oblečený do ťavej kože a červeného plášťa a napomína Herodesa o cudzoložstvo, pretože Herodes si zobral za ženu Herodiadu, ktorá bola manželkou jeho brata Filipa. Herodes dal kvôli napomenutiam Jána Krstiteľa uväzniť, avšak sa ho bál, ako píše evanjelista Marek. Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval (Mk 6,20).

***

Posledných 5 obrazov znázorňujúcich posledné chvíle života sv. Jána Krstiteľa na zemi je v Biblii zapísaných len niekoľkými vetami. O prvom z týchto obrazov Napomínanie Herodesa sme písali už v predchádzajúcom čísle. Dôsledok Jánovej odvahy bolo uvrhnutie ho väzenia.

Uväznenie sv. Jána

image020

„Herodes dal Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia” Mk 6,17

Sv. Ján Krstiteľ sa dostal do väzenia za verejne napomínanie Herodesa kvôli tomu, že si zobral za ženu manželku svojho brata Filipa. O tomto sa dozvedáme zo slov Sv. písma. Na obraze je znázornený Ján Krstiteľ, ako sedí na zemi opretý o stenu, oblečený do ťavej kože, a má pripútané reťazou nohy k stene. Nachádza sa v prázdnom väzení, akoby čia­stočné už zrúcanom, a zarastenom kríkmi. Vchod do väzenia je zamrežovaný.

Sv. Ján strávil vo väzení v obrannej pevnosti Macherontu, ktoré sa nachádzalo pri Mŕtvom mori, približne jeden rok. Celý čas mal však kontakt so svojimi dávnymi učeníkmi. Sv. Ján odchádza ako keby v biblickom opise do úzadia, čo aj predpovedal, ešte keď učil a hlásal pokánie: „On musí rásť a mňa musí ubúdať.” (Jn 3,30)

Obdobie väzenia sa spája ešte s jedným významným momentom, so vzájomným dialógom medzi Jánom Krstiteľom a Ježišom, ktorého sprostredkovateľmi boli Jánovi učeníci. Tento dialóg nájdeme presne v tom istom znení v Lukášovom i Matúšovom evanjeliu. Sv. Ján sa prostredníctvom svojich učeníkov pýta Ježiša: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?” A Ježiš, ktorý práve zázračne uzdravil viacerých ľudí, mu na jeho otázku odpovedá: Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.” (Mt 11,2-5, Lk 7,20-22) Ježiš potvrdzuje Jánovi, že je ten, ktorého príchod Ján ohlasoval a zároveň o Jánovi hovorí: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané: „Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.“ Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ.” (Mt 11,7-11)

Zoťatie sv. Jána

image022

„vo väzení ho sťal, priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu” Mk 6, 27

Scéna popravy Jána Krstiteľa sa odohráva na akomsi nádvorí, v pozadí sú namaľované majestátne budovy a na horizonte vidieť vysoké hory so zamračenými vrcholmi. Na obraze je znázornený kat, ktorý podáva na miske odťatú hlavu sv. Jána Krstiteľa. Jánova hlava mala byť odmenou za nádherný tanec, ktorý Salome predviedla pred hosťami Herodesa. Salome je na obraze odetá do typického ženského odevu z druhej polovice 17. storočia a na hlave má čepiec, ktorý bol módny v 60-tych a 70-tych rokoch tamtoho storočia. Kat má oblečené „pludry“ – typ nohavíc, ktoré sú viazané pod kolenom a vysoké čižmy so sárami, ktoré boli taktiež typické pre toto obdobie. Kat drží v pravej ruke zakrvavený meč a v ľavej ruke za vlasy zoťatú hlavu. Bezhlavé, krvácajúce telo leží medzi katom a Salome pri ich nohách so zviazanými dlaňami a opásané na bedrách. Podľa nezdokumentovanej tradície bol sv. Ján Krstiteľ sťatý 29. augusta.

Hostina Herodesa

image024

„Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov” Mk 6,21

Scéna z obrazu sa odohráva v komnatách Herodesovho zámku počas pohostenia. Na obraze je znázornený stôl prikrytý bielym obrusom, na ktorom sú bohato naložené taniere s jedlom a kalichy. Herodes sedí po ľavej strane, oblečený je do toho istého odevu ako v obraze, keď ho Ján Krstiteľ napomínal. Sedí na vysokom tróne, vedľa neho pri stole sedia  traja bradatí muži odetí do odevu – županov a čiapok, ktoré boli charakteristické v 17. storočí a ktoré nosila uhorská i poľská šľachta. Na pravej strane sedí muž na jednoduchej stoličke. Na narodeninovej hostine, na ktorú Herodes pozval dvoranov, dôležitých úradníkov a vážených mužov Galilejského kraja, sľubuje Herodes Salome za jej tanec, všetko, čo si len bude priať a tá, pod vplyvom svojej matky Herodiady, žiada hlavu Jána Krstiteľa. Síce táto prosba kráľa zarmútila, ale kvôli svojej prísahe splnil jej žiadosť,

Odovzdanie hlavy

image026

„dievča (jeho hlavu) dalo svojej matke” Mk 6,28

Scéna z ďalšieho obrazu sa taktiež odohráva v kráľovských komnatách s dvoma oknami. Salome je oblečená tak isto ako v scéne zoťatia, odovzdáva hlavu svojej matke, ktorá ju nahovorila na takúto žiadosť. Herodiada je oblečená do jednoduchých červených šiat, a na nej má pripnutú fialovú zvlnenú sukňu a bielu blúzku. Na hlave má pripnutý nízky čepiec so stužkami, ktorý je omnoho skromnejší ako má Salome. Hlava svätého je namaľovaná so svätožiarou.

Pohreb bezhlavého tela

image028

„Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.” Mk 6,29

Na obraze je namaľovaných osem učeníkov, ako pochovávajú bezhlavé telo Jána Krstiteľa do hrobu. Dvaja z nich sú oblečení do krátkych tuník a plášťov, odkrytými kolenami a na boso, traja sú oblečení do dlhých šiat a plášťov a obutí. Traja učeníci sa nakláňajú nad mŕtvym telom a ukladajú ho do čiernej jamy, ktorá je vykopaná do piesočnatej či ílovitej zeme. Ostatní sa so smútkom prizerajú, ako svätca pochovávajú. V pozadí je znázornená zelená pahorkatina so stromami a horami. Jána Krstiteľa mali učeníci pochovať v mieste zvanom Sebaste v Samárii. Relikvie sv. Jána Krstiteľa sa aktuálne nachádzajú v kostole sv. Silvestra v Ríme a Amiens. Hrob svätého sa aktuálne nachádza vo Veľkej mešite Umajjovcov v Damasku.

Tekst i foto Marian Smondek