Pôstne plátna

 

zasłony wielkopostne w Orawce -film

Okrem unikátnej vo svetovom meradle polychrómie je kostol v Orávke výnimočný vďaka pôstnym plátnam, ktoré nielenže sa tu nachádzajú, ale každý rok od čiernej nedele po veľký piatok aj používajú. V Orávke nájdeme 4 krásne historické ľanové plátna pomaľované temperou. Zahaľujú sa nimi tri oltáre, hlavný a dva bočné a do roku 2013 bolo zahaľované aj súsošie Ukrižovania nachádzajúce sa nosnom tráme pod víťazným oblúkom v strede kostola. Najstaršie plátno je viditeľne datované na rok 1676, ostatné tri pochádzajú zo začiatku 19. storočia.

Aká je genéza používania plátien v pôste? Podľa dp. Andrzeja Klimeka je viacero odôvodnení, u časti odborníkov prevláda názor, že vyplýval on z akejsi nutnosti, aby si pospolitý, negramotný ľud uvedomoval pôst, ďalší autori sa odvolávajú na ranokresťanskú prax verejného pokánia, počas ktorého kajúcnici boli rituálne vyhadzovaní z chrámov na začiatku veľkého pôstu. V istom momente sa táto prax prestala používať, pretože všetci veriaci si na znak pokánia nechávajú na začiatku pôstu posypať hlavu popolom, a týmto spôsobom prijímajú pokánie na celý pôst. A keďže sa odstúpilo od praxe vyhadzovania, plátna mali symbolizovať oddelenie od Boha, ľudský hriech a Božiu nedostupnosť práve vďaka zahaleným oltárom, sochám a krížom až do momentu, pokiaľ sa boží ľud nezmieri s Bohom počas Veľkonočných sviatkov.

Podľa Volkera Dudecka tradícia zahaľovania presbytéria v období od popolcovej stredy až po veľký týždeň bola v stredoveku veľmi častá. Týmto boli veriaci oddelení od liturgických činností pri oltári. Telesný pôst bol doplnený zrakovým. Zo začiatku boli zahaľujúce plátna biele alebo fialové, v neskoršom období boli na plátnach zobrazované výjavy z Biblie. Boli akýmsi prostriedkom na rozjímanie, na druhej strane slúžili na edukáciu pomocou obrazov. Marek Polański opisuje, ako vyzerali v pôstnom období liturgické obrady. Veriaci počuli kňaza, videli jeho tieň i presvitajúce svetlo sviec. Takýmto spôsobom umŕtvovali ducha spolu s umŕtvovaním tela prostredníctvom pôstu.

Hanna Pieńkowska popísala pôstne plátna v Oravke v roku 1975 nasledovne: pôstne plátno, ktoré autorka v poslednom čase našla v kostole v Orávke, je označené monogramom AB a datované podľa roku 1676, ktoré je na ňom umiestnené. Maľované plátno sa štýlovo nezhoduje s polychrómiou kostola, je to však dielom s vysokou umeleckou hodnotou a silným prejavom. Citát z proroctva Jeremiáša ešte viac prehlbuje pôstny zmysel obrazu: „Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou a váľaj sa v popole, sťa nad jedináčikom drž smútok, prehorkú žalobu” (Jer 6,26). Expresia pôstneho plátna je predovšetkým efektom hĺbky čierneho pozadia kompozície –nie je ono namaľovaná, ale plátno v celku bolo napustené čiernou farbou. Všetky postavy i Arma Christi (Kristove zbrane – barokový pojem pomenovávajúci všetky nástroje umučenia Krista) sú namaľované šľachetne a v dobrých proporciách, jasne vynikajú na tmavom pozadí so svojou dokonalou koloristikou odtieňov ružovej, zelenej, šedej i slabomodrej farby. Majstrovské narábanie štetcom a výrazný cit pre farby je viditeľný na lepšie zachovaných fragmentoch plátna, ako napríklad na spievajúcom kohútovi, ktoré perá ľahko poznačené dotykom štetca hýria farbami, a realistické znázornenie priťahuje zrak. Hodnota plátna je o to vyššia, že po dnešné časy sa zachoval veľmi malý počet maľovaných veľkopôstnych plátien. Podobné, veľmi krásne plátna z 19. storočia sa v Orávke používajú aj na bočných oltároch a na súsošie ukrižovania pod víťazným oblúkom. Ich realistické vykonanie však nie je natoľko presvedčujúce.

Plátno „Pieta pod krížom”

Pieta pod krzyżem

Pieta pod krzyżem

Plátno je vysoké 4,80 m  a široké 3,85 m (18,48 m2). Používa sa na zahalenie obrazu a zdobenia na hlavnom oltári. Na obraze namaľovaná vertikálna pieta. Zobrazuje Pannu Máriu v s jasnou, žiarivou aureolou, s hlavou jemne schýlenou vpravo. Panna Mária sa pozerá na svojho utrápeného syna s mnohými ranami. Ježiš na zobrazení má len opásané bedrá, je čiastočne opretý o svoju matku, pravú ruku má položenú na jej kolenách. Pieta je umiestnená na obraze pod krížom v tvare písmena T, na ktorého vrchole je upevnená tabuľka s troma riadkami písmen, čitateľný je len spodný riadok s nápisom INRI. Po oboch stranách stoja dvaja anjeli s krídlami, oblečení do šiat a tuník, previazaných v páse. Na ľavej strane sa anjel pravou rukou dotýka sĺpa, ku ktorému je priviazaná palica s remeňmi na konci (symbol bičovania), na stĺpe stojí spievajúci kohút (pripomína o zrade sv. Petra). Anjel na pravej strane drzí pravou rukou rebrík, na ktorom je nasadená tŕňová koruna, nad ktorou vidíme rukavicu a na treťom šteblíku rebríka sú tri klince (symboly krížovej cesty). O kríž sú opreté z pravej strany yzop so špongiou naplnenou octom a z ľavej strany kópia Longinusa. Pod ramenami kríža sa vznášajú dvaja anjeli, čiastočne ukrytí v oblaku. Vedľa anjela na ľavej strane je číslo 16, pri pravom anjelovi je časť textu. Hore na pravej strane sa nachádza symbol slnka, na ľavej strane symbol mesiaca, taktiež sú znázornené v oblakoch.

Plachta bola zhotovená v roku 1676, keď bol farárom Vojtech Binkowicz vel Benkowicz (jeho priezvisko je zapisované rôzne. Na plátne je viditeľný monogram AB, ktorým označoval predmety získané pre kostol. Je dosť možné, že sám zadovážil toto pôstne plátno pre kostol v Orávke.

Plátno „Bičovanie Ježiša Krista ”

Biczowanie

Biczowanie

Plátno je vysoké 3,80 m a široké 3,36 m (12,77 m2). Do roku 2012 bolo používané na zahalenie súsošia Ukrižovania pod víťazným oblúkom. Od roku 2013 má byť vešané na hlavnom oltári každý druhý rok.

Na plátne je namaľovaný Ježiš s jasnou, žiarivou aureolou nad hlavou, na obraze je len opásaný na bedrách, už s krvavými stopami po bití. Stojí vedľa nízkeho stĺpa, s hlavou schýlenou dole. Po obdivoch jeho stranách stoja Pilátovi vojaci, ktorí sa zaháňajú trstenicami. Vojaci sú oblečení typovo do obdobia, v ktorom žil Ježiš.

Plátnom sa pôvodne zacláňalo súsošie Ukrižovania pod víťazným oblúkom. Plátno je však dlhšie ako súsošie a od roku 2013 sa toto súsošie nezahaľuje, pretože osoby z chóru nevideli kvôli nemu na oltár. Je dosť možné, že sa za týmto účelom používalo na oddelenie prezbitéria od chóru alebo od hlavnej lode, a nie ako teraz na zaclonenie obrazu s celým zdobením hlavného oltára či spomínaného súsošia pod víťazným oblúkom.

Plátno „Kajajúca sa Mária Magdaléna”

Pokutująca Maria Magdalena

Pokutująca Maria Magdalena

Plátno je vysoké 3,43 m a široké 2,05 m (7,03 m2). Používa sa obyčajne na zahalenie obrazu a zdobenia na pravom bočnom oltári. Svätica s aureolou nad hlavou, s rozpustenými, dlhými, zvlnenými vlasmi kľačí so zloženými dlaňami, opretá lakťom o skalu, hľadí ponad otvorenú knihu.Oblečená je do šiat s naberanými rukávmi, plášť spadajúcim okolo jej nôh. V diaľave na pravej strane vidieť nachýlený kríž a jasné lúče vychádzajúce z neba, po ľavej strane mladý listnatý strom.

Plátno „Sedembolestná Panna Mária”

Matka Boża Siedmiobolesna

Matka Boża Siedmiobolesna

Plátno je vysoké 3,20 m a široké 1,95 m (6,24 m2). Používa sa na zahalenie obrazu a zdobenia na ľavom bočnom oltári. Panna Mária s jasnou, žiarivou aureolou, znázornená ako bosá, chudá žena oblečená do jednoduchých šiat, zviazaných v páse, so zvlneným zozadu plášťom, ktorý je v časti viditeľný pooboch stranách. Sedem mečov s rukoväťami ma vbitých do srdca. Tri sú znázornené z ľavej strany a ostatné štyri z pravej. Symbolizujú sedem bolestí, ktoré  prenikli Máriino srdce: 1. proroctvo Simeona v chráme, 2. útek do Egypta, 3. strata dvanásťročného Ježiša v chráme, 4. stretnutie s Ježišom na krížovej ceste, 5. Ježišovo ukrižovanie a smrť, 6. Ježišovo snímanie z kríža, 7. pohreb Ježiša. Čislo 7 je v biblickej reči symbolické a znamená plnosť.

Mária je znázornená medzi dvoma skalami, lakťom sa opiera o skalu po ľavej strane obrazu. Utrápená tvár hľadí smerom dole.

Kostol pôsobí hlbokým dojmom, keď sú oltáre zahalené. Prepych zlata i mnoho svätých na oltároch je zakrytých, takže ich nevidíme a pozornosť sústreďujeme na utrpenie Pána. Skúsme si  dodatočne k tomu predstaviť, že kedysi nebolo toľko svetla v kostole.

Plátna z kostola z Oravky boli preskúmané a zakonzervované na začiatku 21. storočia, keď farnosť spravoval dp. Marek Młynarczyk. Výrazne zničené kvôli zlému skladovaniu, ale i veku plátna boli zreštaurované a našité na tenké čierne ľanové plátna, ktoré dp. farár Młynarczyk kúpil. Postaral sa taktiež o vodnú úschovu nielen plátien, ale i iných historicky vzácnych predmetov. Obnova plátien spočívala na ich očistení pomocou špeciálnych rastlinných preparátov a následne na doplnení tempery. Prácou sa zaoberali známi odborníci, historici umenia a špecialisti na konzerváciu, ktorých do Oravky pozval dp. farár. V 90. rokoch minulého storočia bol zahaľovaný len hlavný oltár plátnom znázorňujúcim Kristovo bičovanie. Ostatné plátna neboli používané a najstaršie bolo výrazne poškodené. Od ukončenia renovácie môžeme znovu obdivovať všetky štyri. V Orávke sú pravdepodobne tieto plátna používané od ich začiatku, teda prvé od roku 1676.

Obdivovať je môžeme od vigílie Smrtnej nedeli do stredy vo veľkom týždni.

sprac. | Lucyna Borczuch/ Marian Smondek