Oravský betlehem

Poznáte Oravský betlehem?

spracovala Maria M. Borczuch

preložil Marián Smondek

(In: Život. 2015, č. 1 (679) s. 11. PL ISSN 0514-0188)

pieniekyg9Tradícia stavania betlehemov siaha do 18. storočia. Prvé betlehemy vznikli v Taliansku a odtiaľto sa, vďaka františkánom, rozšírili rýchlo do celej Európy. Ťažko sa však dá jednoznačne povedať, v ktorom momente sa prvé betlehemy objavili na Orave. Je možné, že ešte pred zákazom stavania betlehemov v kostoloch (Tradičná ľudová…), ktorý vydal Jozef II. v rámci tzv. jozefínskych reforiem (1782-1804). Nepochybne však boli stavané vo vianočnom období ešte koncom 18. storočia alebo na začiatku 19. storočia. Z tohto obdobia sa totiž zachoval najstarší známy, aj keď aktuálne rozobraný a nesprístupnený, betlehem, ktorý bol pôvodne vystavovaný v kostole v Orávke (Udziela 1931, s. 175; Pieńkowska, Staich 1956, s. 503). Žiaľ, umelecká hodnota tohto betlehemu nebola uznaná vo vhodnom časovom predstihu a tým nebola dôkladnejšie preskúmaná. Všetky informácie o ňom sú preto útržkovité a betlehem ako taký ledva, nakoľko vôbec, pretrval.

Najlepším dôkazom, ktorý svedčí o existencii betlehemu v Orávke, je akvarel Józefa Pieniążka, ktorý sa nachádza v diele „Podhale v obrazach“, vydané vo Ľvove v roku 1937. Čierno-biela reprodukcia bola umiestnená taktiež v časopise „Ziemia“ v roku 1931. Zobrazuje postavy roz­miestnené v troch skupinách: Svätú rodinu a dve skupiny goralov, ktorí prišli s ovečkami a pastierskymi psami k maštali. Jedna skupina stojí na pravej strane a druhá na ľavej strane maštale. Oblečení sú v ľudových krojoch, aké sa nosili na hornej Orave v období, v ktorom bol betlehem zhotovený. V obidvoch skupinách sa nachádza ešte aj zbojník v charakteristickom, bohato zdobenom kroji.

Pieniążek namaľoval na svojom obraze 10 postáv, jednak Ryszard Kantor hovorí o existencii niekoľkých desiatok sošiek (Kantor 1980, s. 52). Pastieri sa od seba navzájom líšia atribútmi – niektorí z nich nesú dary, iní zasa hrajú na hudobných nástrojoch a tým vzdávajú česť novonarodenému Ježiškovi.

Sošky k betlehemu boli zhotovené inou metódou než ostatné hornooravské betlehemy. Sošky nie sú totiž vyrezávané. Zobrazenia jednotlivých postáv boli najprv namaľované akvarelom a následne prilepené na drevenú siluetu postáv presne vyrezanú z dosky (Pieńkowska, Staich 1956, s. 503). Sú vysoké okolo 30 cm (Kantor 1980, s. 52). Hanna Pieńkowska a Tadeusz Staich pri analýze ich formy došli k záveru, že pôvod týchto sošiek nebol ľudový (Pieńkowska, Staich 1956, s. 503), to znamená, že ich zhotovila skúsená osoba, ktorej umelecká zručnosť presahovala možnosti ľudového remesla. Existuje teória, ktorá tvrdí, že ich autorom bol dp. Drengubiak, farár Rabče, ktorý pôsobil na Orave v prvej polovici 19. storočia (Kantor 1980, s. 52).

Dôkladnejšie čas vykonania diela určuje ikonografická analýza. Poukazuje na druh ľudového kroja a na barokové zobrazenie Panny Márie (Pieńkowska, Staich 1956, s. 503). V celej kolekcii sa však nachádzali dve postavy, ktoré sa výrazne odlišovali svojím umeleckým stvárnením, na základe čoho sa za ich autora uznáva ľudový umelec (Pieńkowska, Staich 1956, s. 503). Sú to sošky zbojníkov, ktorí sú v po­rovnaní s ostanými soškami oblečení do bohato zdobených krojov.

Zaujímavým prvkom kompozície je taktiež pozadie betlehema ako i samotná maštaľka. Budova maštale zodpovedá ľudovému chápaniu – je malá a nízka, prekrytá slamenou strechou. Má doda­točný otvor na zhadzovanie sena a slamy z povaly. Pod strechou, vedľa Márie, Jozefa a Ježiška, boli umiestnené zvieratá – osol a vôl. Ich zobrazenie má taktiež symbolický charakter: „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí“ (Iz 1,3). Na pozadí celej kompozície sa nachádza mesto s mnohými stavbami, ktorých časť je prekrytá barokovými kopulami. Je to pravdepodobne Betlehem (Udziela 1931, s. 175) alebo Jeruzalem (Pieńkowska, Staich 1956, s. 503), avšak zobrazený v štýle stredovekého hornouhorského mesta.

V 50-tych rokoch, keď Staich a Pieńkowska písali knihu „Drogami skalnej ziemi”, betlehem bol už rozobratý a nekompletný. Ťažko povedať, aký je jeho aktuálny stav, pretože už roky nebol vystavený. Nepochybné je však to, že niekoľko desiatok či dokonca stoviek rokov plnil svoju úlohu a približoval obyvateľom Orávky tajomstvo Božieho narodenia.

 

Bibliografia

KANTOR, R.: Recepcje i funkcje plastycznej twórczości ludowej na polskiej Orawie w drugiej połowie XIX wieku i XX wieku. Kraków, 1980.

PIEŃKOWSKA, H. – STAICH T.: Drogami skalnej ziemi. Kraków, 1956.

Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom; in: http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3057 (dost. 13.12.2014).

UDZIELA, S.: Szopki w kościołach orawskich. In: Ziemia. zv. XVII, 1931, s. 174-176.