Archívy autora: Lucyna Borczuch

(Polski) Danuta UČNÍKOVÁ

Dňa 9. decembra 2014 zomrela v Bratislave vo veku 83 rokov

Mgr. DANUTA UČNÍKOVÁ

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Zosnulá pochádzala z Oravky. V rokoch 1952 -1957 študovala na Jagiellonskej univerzite v Krakove, kde absolvovala odbor históriu umenia. Neskôr ju srdce priviedlo v roku 1958 na Slovensko. Jej manžel Ladislav pochádzal v Kysúc a bol významný slovenský novinár a rozhlasový redaktor. Danuta Učníková začala pracovať ako odborná pracovníčka na Krajskom stredisku pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave. Podieľala sa na príprave súpisu pamiatok a odbornom usmerňovaní reštaurátorských akcií v Západoslovenskom kraji.

historickyNajväčšia časť jej profesionálneho pôsobenia je však spojená so Slovenským národným múzeom, kde nastúpila ako odborný pracovník – historička umenia do oddelenia dejín umenia a kultúry (1966) v Historickom odbore. Do dôchodku odchádzala v roku 1995 ako kustód oddelenia dejín umenia Historického múzea SNM. Celý pracovný život zasvätila budovaniu zbierky výtvarného umenia v SNM, ktorú obohatila o takmer tri tisícky nových umeleckých diel z oblasti maľby, kresby, sochy a grafiky. Súčasťou múzejnej práce menovanej bola aj akvizícia v oblasti sakrálnej sochárskej tvorby na Slovensku. Zbierky Historického múzea SNM rozšírila aj o kolekciu umeleckej grafiky s témami bratislavských korunovácii, pohľadov na Bratislavský hrad, portrétov významných osobností spojených s dejinami Slovenska, ale aj vedút a pohľadov do interiérov v časovom rozpätí od 16. po 20. storočie.

BRN001BA9DEB5D6_001971Dňa 19. mája 2011 pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí prevzala z rúk ministra kultúry SR Daniela Krajcera cenu Andreja Kmeťa za výnimočnú dlhoročnú zbierkotvornú a prezentačnú činnosť v oblasti dejín slovenského výtvarného umenia.

Posledné roky svojho života venovala starostlivosti o svojich najbližších: ťažko chorú dcéru Danutku, otca Jána a vnuka Mateja. Nech odpočíva v pokoji!

 

Oravský betlehem

Poznáte Oravský betlehem?

spracovala Maria M. Borczuch

preložil Marián Smondek

(In: Život. 2015, č. 1 (679) s. 11. PL ISSN 0514-0188)

pieniekyg9Tradícia stavania betlehemov siaha do 18. storočia. Prvé betlehemy vznikli v Taliansku a odtiaľto sa, vďaka františkánom, rozšírili rýchlo do celej Európy. Ťažko sa však dá jednoznačne povedať, v ktorom momente sa prvé betlehemy objavili na Orave. Je možné, že ešte pred zákazom stavania betlehemov v kostoloch (Tradičná ľudová…), ktorý vydal Jozef II. v rámci tzv. jozefínskych reforiem (1782-1804). Nepochybne však boli stavané vo vianočnom období ešte koncom 18. storočia alebo na začiatku 19. storočia. Z tohto obdobia sa totiž zachoval najstarší známy, aj keď aktuálne rozobraný a nesprístupnený, betlehem, ktorý bol pôvodne vystavovaný v kostole v Orávke (Udziela 1931, s. 175; Pieńkowska, Staich 1956, s. 503). Žiaľ, umelecká hodnota tohto betlehemu nebola uznaná vo vhodnom časovom predstihu a tým nebola dôkladnejšie preskúmaná. Všetky informácie o ňom sú preto útržkovité a betlehem ako taký ledva, nakoľko vôbec, pretrval. Pokračovať v čítaní

Kristus Trpiteľ

fot. S.Ogórek

fot. S.Ogórek

Kristus Trpiteľ (poľ. Chrystus Frasobliwy) je zobrazenie utrápeného Krista počas krížovej cesty. Podľa A. Ławickej bol tento motív spojený s legendou, v ktorej sa nachádza scéna Kristovho očakávania na ukrižovanie, podľa ktorej osamotený Ježiš sedel na skale a vojaci v tom čase kopali jamu pod kríž. Podľa dp. P. Śmigiela takéto zobrazenie Krista sa do Európy dostalo z Byzantskej ríše, kde sa objavil v 12. storočí. Pravdepodobne sa odtiaľto do Európy dostalo taktiež pomenovanie „Vir dolorum“, tzn. „Bolestný Vykupiteľ“.

Podľa A. Bednarczyka zobrazenia trpiaceho Krista vznikajú v 14. storočí ako dôsledok tzv. devotio moderna – novej pobožnosti, ktorá sa zameriava na osobnú meditáciu človeka – v kresťanskom umení tento motív sa prvýkrát objavil o.i. v drevoryte Albrechra Dürera umiestnenom na titulnej strane Malých Pašií, ktoré vznikliv rokoch 1509-1510, a skladali sa s tridsiatich siedmich rytín. Podľa A. Ławickej  sa v Poľsku tento motív objavil v období neskorého gotika, na prelome 15. a 16. storočia.

żródło: archiwumallegro.pl

żródło: archiwumallegro.pl

Štrnásť zastaveníkrížovej cesty v tej podobe, ako ju poznáme dnes, pochádza zo17. stor. Predtým bol počet zastavení rôzny, niektoré boli kratšie, iné dlhšie, všetky krížové cesty však spájala jedna myšlienka, rozjímanie nad bolesťami Krista počas jeho odsúdenia, a následnej cesty na Golgotu, kde bol ukrižovaný. Preto v niektorých skorších krížových cestách sa objavovali aj zastavenia, ktoré dnes bežne nepoznáme. K jedným z nich patrilo Kristovo očakávanie na ukrižovanie, znázorňované v podobe Krista Trpiteľa. Od 17. stor. ho už nenájdeme medzi zastaveniami, avšak tento motív sa podľa A. Bednarczyka prijal v ľudovom umení, a malé kaplnky so sochou alebo rezbou znázorňujúcou trpiaceho stála pred mnohými domami, pretože práve trpiaci Kristus bol zosobnením utrpenia obyčajného ľudu.

pan S. Grela, 2013

pan S. Grela, 2013

A ako sa dostala socha Krista Trpiteľa do Orávky? Nepatrí totiž k pôvodnému vybaveniu kostola, je však najstaršou pamiatkou kostola v Orávke. Na začiatku 50. rokov minulého storočia ju zo zámku v Karpnikoch na Dolnom Sliezsku do Oravky priviezol Stanislav Grela. Ako sám povedal, priviezol ju na základe prosby svojho uja, dp. Józefa Kocańdu, ktorý bol v tom čase farárom v Orávke. Ten sa o tejto drevorezbe dozvedel od doktorky Danuty Dąbkowskej, ktorá pracovala v Karpnikoch v ústave pre postihnuté deti. Už samotný zámok v Karpnikochmáveľmi zaujímavúhistóriu. Podľa internetovéhoportálu „poľské pamiatky“ (poľ. polskie zabytki) zisťujeme, že v roku 1822 tento zámok kúpil pre seba a svoju manželku Mariannu knieža Wilhelm von Hohenzollern, brat pruského kráľa  Fridricha Wilhelma III. a krátko na to ho dal prebudovať v anglickom neogotickom štýle. Zámok sa stal múzejným sídlom mnohých diel umenia, ktoré obohatili východoázijské zbierky brata Wilhelma, kniežaťa Waldemara. Počas druhej svetovej vojny Gunther Grundmann vytvoril v karpnickomzámku múzejnýsklad, do ktorého boli privážanézbierky ukradnutév okupovaných fašistickým Nemeckomštátoch. Do tohto zámku previezol z Darmstadtu svoju kolekciu umeleckých diel posledný majiteľ Karpnik, knieža Ludwig von Hessen und bei Rhein.

Po ukončení druhej svetovej vojny sovietske vojská zámok vykradli, zobraté bolo všetko, čo malú akúkoľvek hodnotu. Zachránili sa len ozdobné elementy na stenách a v pivniciach nájdené knihy z kniežacej knižnice. Tými však osadníci, prichádzajúci sem z východu, kúrili často v peciach. Do roku 1950 bola v zámku umiestnená Vysoká ľudová škola. Neskôr budova stála prázdna a až v druhej polovici 50. rokov bol v budove umiestnený ústav pre postihnuté deti.

zdj. rzeźby po przywiezieniu; kronika parafialna w Orawce

zdj. rzeźby po przywiezieniu; kronika parafialna w Orawce

V tomto ústave našla pani Dąbkowska zanedbanú, odhodenú pod scénou, opisovanú drevorezbu. Poinformovala o nej farára z Oravky. Nepochybne skutočnosť, že sa v zámku nachádzali zbierky zrabované počas druhej svetovej vojny, v istom zmysle napomohla celej udalosti. Do Karpník bol poslaný študent štvrtého ročníka medicíny Stanisław Grela, synovec kňaza, ktorý prišiel na miesto z listom, v ktorom bolo napísané, že rezba mohla pochádzať a byť ukradnutá z podtatranskej oblasti. Väčší počet sôch znázorňujúcich Krista Trpiteľa, ktoré sa nachádzajú na tomto území, takýto predpoklad činili hodnovernejším. S. Grela sa stretol na mieste s vedúcim ústavu, ktorý bez väčších problémov za neveľkú finančnú záplatu odovzdal rezbu a pomohol ju zavinúť do slamníka a následne ju dal sanitkou odviezť do Jeleniej Góry. Tu bola naložená do vlaku, aj keď to nebolo bezproblémové – socha nebola do vlaku prijatá ako batožina. Ktosi z cestujúcich pomohol postaviť sochu vo vlaku na chodbe a takýmto spôsobom sa dostala do Krakova, odkiaľ na streche autobusu dorazila do Oravky. V Orávke sa kňaz rozhodol dať sochu do kaplnky, ktorá sa nachádzala na rali Plútenkovka. V súlade s tradíciou, ktorá bola ešte dodržiavaná v 50. rokoch 20. storočia, bola drevorezba oblečená. Obliekanie Krista Trpiteľa v Orávke spomína Hanna Pieńkowska v knižke „Drogami skalnej ziemi” vydanej v Krakove v roku 1956.

Farská gazdinka ušila pre sochu Trpiteľa červený plášť, a na hlavu jej položila parochňa spolu s tŕňovou korunou. Po nejakom čase jeden z turistov, ktorý navštívil Orávku, povedal kňazovi, že socha je pamiatkou a mala by byť lepšie chránená. Rezba bola následne prenesená do kostola, zo začiatku stála v kaplnke a neskôr v zákristii. S prenesením sochy neboli spokojní niektorí obyvatelia, pretože ju chceli mať ďalej v kaplnke.

V roku 2011 dp. farár Tadeusz Dąbrowski odovzdal drevorezbu na renováciu na Vysokú školu výtvarných umení v Krakove. Tu, v konzervátorskej dielni polychrómovaných drevorezieb pod vedením Barbary Budziaszekovej bola socha očistená z prachu, doplnené boli na nej chýbajúce časti (nos a koleno) a zároveň bola preskúmaná a zakonzervovaná. Na soche bola na 90 percentách povrchu pôvodná, nikdy nepremaľovaná polychrómia. Pôvod sochy sa datuje na prelom 15. a 16. storočia. Jej pôvod je neznámy a autor sochy tiež. Vzhľadom na miesto, kde bola nájdená, je ešte ťažšie zistiť stopy, odkiaľ môže socha pochádzať. Najpravdepodobnejšie pochádza zo Saska alebo Sliezska, podobne ako mnoho podobných diel, a bola vykonaná pre vidiecky kostolík. Takýto predpoklad vychádza z jej nízkej umeleckej hodnoty. Najdôležitejšie je však to, že nebola spálená ako mnoho iných drevorezieb.

Rezba je vyrezaná z jedného kusa lipového dreva a zobrazuje sediacu postavu človeka s výškou okolo 150 cm, opásaného len okolo bedier. Rezba je polychrómovaná na ružovo s viditeľnými červenými čiarkami, ktoré symbolizujú rany po bičovaní. Aktuálne má socha červený zamatový plášť, zdobený zlatým lemom s pásom vyšitým korálikmi. Plášť je zopnutý jednoduchou spinkou. Podobne, ako v období gotiky, na hlave sochy Trpiteľa sa nachádza parochňa s tŕňovou korunou.

Po ukončení renovácie bola socha postavená na pravom bočnom oltári. Kristovi Trpiteľovi bolo venovaných viacero básní, taktiež existuje pobožnosť, čoho príkladom je kostol sv. Kríža v Krakove, v ktorom sa nachádza socha Krista Trpiteľa zo 16. storočia. Mnohé tabuľky s poďakovaním za milosti svedčia o mnohých vypočutých prosbách. V Orávke tabuľky nie sú, ale zázraky uzdravenia a iných milostí vďaka orodovaniu Krista Trpiteľa sa udiali aj tu.

Zdroj:

Jastrzębska Maria – sprawozdanie konserwatorskie dot. Chrystusa Frasobliwego w Orawce

Bednarczyk Arkadiusz http://www.niedziela.pl/artykul/104463/nd/Chrystus-Frasobliwy 13.03.2014

Ławicka Agnieszka http://teatrnn.pl/leksykon/node/2089/religijność_ludowa_chrystus_frasobliwy 13.03.2014

Dp. Śmigiel Paweł „Mój Chrystus Frasobliwy” http://www.giotto.art.pl/galeria/057/ 13.03.2014

Siwek Tadeusz http://www.polskiezabytki.pl/m/obiekt/140/Karpniki/ 13.03.2014 Pokračovať v čítaní

Pôstne plátna

 

zasłony wielkopostne w Orawce -film

Okrem unikátnej vo svetovom meradle polychrómie je kostol v Orávke výnimočný vďaka pôstnym plátnam, ktoré nielenže sa tu nachádzajú, ale každý rok od čiernej nedele po veľký piatok aj používajú. V Orávke nájdeme 4 krásne historické ľanové plátna pomaľované temperou. Zahaľujú sa nimi tri oltáre, hlavný a dva bočné a do roku 2013 bolo zahaľované aj súsošie Ukrižovania nachádzajúce sa nosnom tráme pod víťazným oblúkom v strede kostola. Najstaršie plátno je viditeľne datované na rok 1676, ostatné tri pochádzajú zo začiatku 19. storočia. Pokračovať v čítaní

DEKALÓG

DEKALÓG

Pozastavme sa však pri dekalógu, teda pri desatore. Namaľované je na balustráde chóru. Umiestnené je na mieste, ktoré si síce pri vstupe do kostola všimneme, avšak počas sv. omše je ukryté pred pohľadmi veriacich, pretože pozerajúc sa na oltár sa jednoducho nachádza za našim chrbtom. Pred očami sa opäť objaví cestou von. Azda preto, aby si veriaci človek tesne pred východom z kostola uvedomil, ako by sa mal správať, aby dokázal rozlíšiť dobré od zlého. Tieto obrazy, pochádzajúce z 18. storočia, sú však vzácne nielen pre veriaci ľud ako znamenia na ceste k spáse, ale i pre etnografov, pretože je na nich zobrazený ľud v dobovom oblečení, a to znamená, že je to najstaršia obrazová prezentácia ľudového oblečenia a oravských krojov vôbec. Pokračovať v čítaní

Biblia pauperum – Život sv. Jána Krstiteľa

Zdjęcie0258Ako je všeobecne známe, pod lampou býva najväčšia tma a tak aj najčastejšie nepoznáme to drahocenné, ktoré máme tak blízko.

Najvýznamnejším obrazovým motívom v kostole sv. Jána Krstiteľa sú obrazy znázorňujúce život patróna. O Jánovi Krstiteľovi toho nevieme príliš veľa. O jeho živote sa dozvedáme len z úryvkov Evanjelií. Pokračovať v čítaní