Histórie

Preložil Marián Smondek

Uwaga: słowa podkreślone otwierają artykuły rozwijające temat.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Orávke patrí nepochybne ku skvostom sakrálnej architektúry.

Postavený bol v rokoch 1651 – 1658. Svätyňa bola posvätená v roku 1715. V zmysle zásady cuius regio, eius religio (koho panstvo, toho náboženstvo) bola horná Orava v tom čase protestantským územím, s troma evanjelickými farnosťami na dnešnej poľskej časti Oravy (v Jablonke, Podvlku a Veľkej Lipnici).

A keďže v Uhorsku zmietanom povstaniami bol nedostatok katolíckych kňazov, Habsburgovci v rámci protireformačného hnutia pozývali na svoje územia poľských kňazov. Takto sa v roku 1648 dostal do Orávky Jan Sčechovič z Ratulova, ktorý začal stavať na hornej Orave drevený kostol. Najprv bola postavená veža, ktorej dolná časť slúžila ako kaplnka, a následne bola vedľa postavená svätyňa. Samotná výstavba tejto pamiatky síce trvala „len“ 7 rokov, jej výzdoba do dnešnej podoby však trvala desaťročia. Dp. Jan Sčechovič bol dekanom celej Hornej  Oravy a mal titul vicearcidiakona spoločenstva oravských katolíkov. Keď bol farárom v Nedeci na Spiši,  približne od roku 1645 prichádzaldo Čimhovej a odtiaľ chodil na katolícke misie po celom oravskom komitéte.

Maľby v kostole boli dokončené až v roku 1711. Po vstupe do tmavých priestorov tohto vzácneho kostolíka, kam slnečné lúče prenikajú cez neveľké okná, sa nám naskytá nádherný obraz biblie pre chudobných – biblie v obrazoch. Hádam ani len ten najmenší kúsok steny nezostal nevyužitý. A tak sa pri vstupe do kostola dostávame do sveta stredoeurópskych svätcov, nahliadneme do pekla, neba i očistca a taktiež nájdeme najdôležitejšie desatoro predstavené jazykom chudobných. Najväčšie obrazy znázorňujú výjavy zo života patróna kostola – sv. Jána Krstiteľa. Neprehliadneme však ani 49 svätcov, ktorí na nás hľadia z každého kúta svätyne.

Na víťaznom oblúku sú namaľované dva erby, na ľavo je erb cisárskeho rodu Habsburgovcov, ktorí si pod svoju ochrannú ruku zobrali dp. Sčechoviča a oravských katolíkov, na pravej strane sa nachádza erb ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippaya, ktorý založil túto farnosť. Oltáre a kazateľnica boli vyrezávané v neskorobarokovom slohu začiatkom 18. stor.

V pravom bočnom oltári sa nachádza kópia Rubensovho Ukrižovania a na obraze v hornej časti Sedembolestná Panna Mária, patrónka Slovenska.

V kostole sa tiež nachádza organ z konca 17. storočia, najstarší v dnešnej poľskej podtatranskej oblasti. Tento organ naďalej funguje.

Kostol v Orávke je výnimočný vďaka pôstnym plátnam, ktoré nielenže sa tu nachádzajú, ale každý rok od čiernej do kvetnej nedele aj používajú. V Orávke nájdeme 4 krásne historické ľanové plátna pomaľované temperou.

Kamenná kaplnka bola pristavaná v roku 1728, hlavne kvôli nebezpečenstvu požiaru drevenej časti kostola a bezpečnejšieho prechovávania liturgického odevu a zariadenia.

V prezbitériu kostola boli pochovaní o.i. dp. Jan Sčechovič, oravský dekan (1650-1659), dp. Vojtech Borovič, prvý rabčický katolícky farár (1656-1696), dp. Stanislav Podsklanský, farár v Tvrdošíne (1679-1686) a v Trstenej (1690-1695), Adalbertus Goday, prvý katolícky farár v Nižnej od roku 1689, keď bol prevzatý evanjelický zbor a v Sedliackej Dubovej (1692-1693).

Kostol sa nachádza na cintoríne. Stále ten istý, na tom istom mieste, čo voľakedy, naďalej  slúži svojmu účelu. Pred kostolom sú pochovaní štyria farári Orávky: dp. Pavol Vitkay, čestný kanonik a hornooravský dekan, prísediaci súdnej stolice Oravskej župy, známy tým, že ako prvý popísal 510 rastlín z Oravy a Liptova a bol autorom najstaršieho súborného   spracovania flóry cievnatých rastlín Oravy „Flora arvensis“ z r. 1822; dp. Matúš Varzely, vicearchidiakon a školský inšpektor na Orave, dp. Martin Jablonský, kaplán o. i. v Rabči a v Zubrohlave; dp. Józef Kocańda, ktorý opravoval kostol v 50-tych rokoch 20. storočia. Pod ďalším náhrobným kameňom spočíva dp. Stanislav Kracik, ktorý sa narodil a vyrastal v Orávke.

Prvý náhrobný kameň (od parkoviska) bol postavený letcom, ktorí zahynuli počas druhejsvetovej vojny. Ich lietadlo bolo zasiahnuté nad Jablonkou a dopadlo v Orávke.

Pred kostolom z južnej strany sa nachádza jeden z morových stĺpov, ktorých je na území v dnešného Poľska pomerne málo. Kamenná socha bola vytesaná v Bielom Potoku v roku 1758. Panna Mária s dieťaťom a sv. Rozália mali ochraňovať pred nákazou, sv. Donát pred bleskami a sv. Florián pred požiarmi.

Zo severnej strany kostola môžeme vidieť zvonicu, ktorá stojí osobitne, oddelená od kostola. Postavená bola koncom 20. storočia, kvôli odľahčeniu konštrukcie veže, vstavanej do kostola v roku 1901. Vo veži viseli príliš ťažké zvony. Prvý zvon daroval Ferdinand IV. Habsburský už v roku 1651. O rok neskôr Ferdinand III daroval ešte dva zvony, avšak už menšie. Počas prvej svetovej vojny vojaci zobrali dva z nich, najmenší a najväčší, ten stredný ukryli obyvatelia Orávky a teraz ho môžeme obdivovať medzi zvonmi. Je zavesený najvyššie.

Pri zvonici sa nachádza rezba „Krst Ježiša v Jordáne“, ktorú vykonal v roku 2000 Štefan Siváň mladší z Babína na Slovensku.